Víťazstvo Matteo Arnaldiho proti Frances Tiafoe na French Open dáva zmysel, argumentov v prospech Taliana je niekoľko. V prvom rade ide o povrch. Arnaldi je typ hráča, ktorému antuka vyhovuje výrazne viac ako Tiafoemu. Je veľmi pohyblivý, výborne bráni z hlbokej pozície a zároveň dokáže meniť tempo výmen. Na Roland Garros ukázal vysokú odolnosť v dlhých výmenách a počas turnaja vyradil aj kvalitných antukárov vrátane Stefanosa Tsitsipasa.
Dôležitý je aj ich vzájomný matchup. Tento rok v Madride Arnaldi Tiafoea porazil v dvoch setoch 6:3, 7:5, pričom na antuke dokázal lepšie kontrolovať výmeny od základnej čiary a nútil Američana k väčšiemu počtu nevynútených chýb. Celková bilancia je síce 1:1, ale posledný antukový duel vyznel jasne pre Taliana.
Ďalším faktorom je herný štýl. Tiafoe síce prežil veľmi dobrý turnaj a na Roland Garros výrazne zlepšil svoje výsledky oproti minulosti, no stále ide o hráča, ktorý sa cíti komfortnejšie na rýchlejších povrchoch. Keď je nútený hrať dlhé výmeny a neustále generovať vlastnú silu z forhendu, jeho úroveň často kolíše. Arnaldi naopak hrá veľmi disciplinovane, dobre sa pohybuje v obrane a vie využiť každé zaváhanie súpera.
Z pohľadu aktuálnej formy pôsobí Arnaldi veľmi sebavedomo. Počas jarnej antukovej časti sezóny zaznamenal viacero kvalitných víťazstiev a v Paríži ukazuje mentálnu odolnosť v náročných zápasoch. Viaceré predzápasové analýzy poukazujú práve na jeho agresívnu hru od základnej čiary, kvalitný pohyb a rastúcu istotu v rozhodujúcich momentoch zápasov.
Na druhej strane treba rešpektovať, že Tiafoe hrá na turnaji výborne a jeho servis spolu s prvým forhendom dokážu byť veľmi nebezpečné. Ak však zápas prejde do dlhších výmen a nebude rozhodovať len prvý úder po podaní, výhoda sa podľa mňa presúva na Arnaldiho. Na antuke má komplexnejší repertoár, lepší pohyb a už tento rok ukázal, že vie nájsť recept na Tiafoeho hru. Takže preto verím Talianovi.